Bluejacking: zábava s Bluetoothom

Najlepšie nápady bývajú vždy tie najjednoduchšie
Technológia Bluetooth umožòuje prenáša dáta na krátke vzdialenosti (v závislosti od charakteru lokality) – rádovo v metroch, maximálne v desiatkach metrov. Mobilný telefón v praxi zvládne približne 10 metrov a v súčasnosti sa využíva „modrý zub“ najmä na synchronizáciu dát, prístup k internetu z počítača (prostredníctvom adaptéru), skrátka na spojenie mobil-PC. Ale napríklad aj pri bezdrôtových handsfree súpravách alebo aj vo vreckových počítačoch. Najväčšou výhodou oproti infraportu je pritom fakt, že komunikujúce zariadenia sa nemusia navzájom „vidie“. 

Na to, aby sa medzi sebou „dohovorili“, je potrebné tzv. spárovanie, ktoré spočíva v zadaní vopred určeného kódu do obidvoch prístrojov. Z bezpečnostných dôvodov je to pochopiteľne nevyhnutné...

Bluejackerom, ako si dnes hrdo hovoria, sa však podarilo prís na zaujímavú vlastnos. Spočíva v tom, že na odoslanie vizitky, resp. kontaktu z telefónneho zoznamu jedného mobilu na druhý, ktorý je v dosahu, nie je potrebné zadanie párovacieho kódu. Rovnako dôležitou vlastnosou je fakt, že na vyhľadanie dostupných zariadení taktiež nie je kód vyžadovaný.

Namiesto textu vizitky (mena) však všetci zábavychtiví užívatelia dopåòajú najrôznejšie vtipné textíky. Napriek tomu, že vizitka môže ma len 30 znakov, dokážu v dobre načasovanej situácii naozaj pobavi nielen odosielateľa, ale často aj adresáta. Vtip je v tom, že práve adresát s najväčšou pravdepodobnosou vôbec nebude vedie, čo sa deje, keï mu mobil zahlási nejaký cez Bluetooth prijatý žartík. O to viac, ak sa tento bude hodi k jeho aktuálnej činnosti, napríklad: pri čítaní novín dostane stručnú správu: „čo píšu?“ Pritom bluejacker stojí pár metrov od neho a na prekvapenej tvári recipienta sa dobre zabáva. Pritom jedinou informáciou, ktorú o òom mobil prezradí, je názov prístroja (dá sa ľubovoľne definova). Niektoré telefóny navyše dokážu pracova v tzv. „neviditeľnom“ režime.

Akousi štandardne posielanou správou sa stala fráza: „You have been bluejacked“, prípadne jej ekvivalenty v domácom jazyku.

Podmienkou fungovania je mobil so zapnutou funkciou Bluetooth. Ak však prechádzame najrôznejšie diskusné fóra (odporúčame napríklad nasledovné) zistíme, že takýchto užívateľov nie je vôbec málo. Veľmi obľúbenými cieľmi sú najmä užívatelia Nokií (vychádzajúc z uvedeného fóra venovaného telefónu SonyEricsson T610) najmä pre rozšírenos modelov 6310(i).

Vyhľadávané miesta na bluejacking sú najmä reštaurácie, zastávky MHD, výstavy, či obchody s mobilmi. Najväčšia zábava je skrátka tam, kde je najväčšia hustota potrebne vybavených prístrojov (posiela sa dá samozrejme napríklad aj na PDA, či z PDA).

Ako som si vystrelil...
Na internete (napríklad v spomínanom fóre) nájdete množstvo príbehov začínajúcich práve takýmto nadpisom a hovoriacich o tom, koho všetkého sa bluejackerom podarilo dosta. Svojou „trofejou“ sa každý rád pochváli...

Je potrebné podotknú, že pokiaľ sa títo ľudia bavia slušne a neposielajú rôzne urážlivé či neslušné odkazy, nemožno im to zazlieva. Kto nechce by otravovaný, jednoducho si funkciu v menu mobilu vypne.

Ktovie, možno sa v budúcnosti tento systém uchytí natoľko, že mobily budú Bluetoothom vybavené práve kvôli „rozhovorom“ s náhodnými okoloidúcimi. Viem si celkom dobre predstavi chat medzi cudzími, najmä mladými ľuïmi, ktorí sa stretli v električke a chcú si zábavnou formou skráti cestu. Už teraz si veľa ľudí necháva zapnutý Bluetooth najmä s cieľom, že mu niekto niečo pošle. Využiteľnos by ešte vzrástla zvýšením dosahu (na ktorom sa pracuje) modrozubých zariadení. 

Podobne zaujímavo by znela vízia zdieľania zvonení, obrázkov či Java hier s blízkym okolím a multiplayerové hranie by si tiež mohlo nájs svojich priaznivcov (prvé lastovičky už môžeme nájs aj dnes – Nokia N-Gage, či iné prístroje so Symbianom).